Švajčiarska národná banka – Švajčiarska národná banka (SNB)

Švajčiarska národná banka (SNB - Swiss National Bank) je centrálnou bankou tejto alpskej krajiny. Podobne ako v prípade iných štátnych subjektov funguje obdobne ako napr Národná banka Poľska. Jeho úlohy, ako aj špecifiká jeho fungovania sú uvedené v článku 99 federálnej ústavy Švajčiarska. Štát pripisuje tomuto prameňu práva veľký význam, preto činnosť SNB veľmi súvisí so starostlivosťou o hospodársky a ekonomický rozvoj krajiny. Švajčiarska národná banka bola založená v roku 1907 s dvoma centrálami – v r  Bernie a Zürich. Banka má tiež šesť zastúpení: v Bazileji, Ženeve, Lausanne, Lucerne, Lugane a St. Gallen. 

Stručná história Bank of Switzerland

Švajčiarska centrálna banka bola založená v roku 1907. Hlavným dôvodom jej vzniku bola potreba obmedziť počet emisných bánk pôsobiacich vo Švajčiarsku. Doteraz tieto práva malo takmer 1826 subjektov (po roku 53). Neľahkou úlohou pri takom počte emitentov na trhu bola priebežná kontrola produkovaných peňazí. Iba zavedenie zmien federálnej štátnej ústavy (v roku 1874)  priniesol očakávané výsledky. V dôsledku toho mala právo vydávať bankovky iba jedna inštitúcia.

Ďalšia významná zmena prišla v roku 1891. Počas tejto doby boli emisné práva prevedené na Švajčiarsku konfederáciu. Švajčiarska národná banka (vo veľmi podobnej podobe ako dnes) vznikla 16. januára 1906. Skutočná činnosť sa však začala takmer o rok a pol neskôr – 20. júna 1907. Začiatok činnosti banky je doteraz veľmi diskutovanou otázkou. Vo väčšine zdrojov môžeme vidieť jeho počiatky siahajúce až do roku 1907.

Počas prvej svetovej vojny došlo k väčšej interakcii medzi bankou a švajčiarskymi úradmi. Dostal za úlohu vydávať pokladničné poukážky nízkej hodnoty.

Švajčiarska národná banka  v roku 1994 sa transformovala na akciovú spoločnosť. Jeho činnosť a fungovanie boli zverené do dohľadu Konfederácie. V tom čase mala SNB 28 pobočiek a dcérskych spoločností v jednotlivých kantónoch. Banka sa osamostatnila až v máji 2004. Pomerne nedávno, od roku 2015, je Švajčiarska národná banka v súkromnom vlastníctve. Väčšinové balíky sa uskutočňujú s väčšinovými kantónmi a bankami týchto kantónov. Oveľa menší podiel je v rukách súkromných investorov.

Úlohy a ciele SNB

Prvoradou úlohou Švajčiarskej národnej banky (rovnako ako všetkých centrálnych bánk) je vydávať peniaze. Samozrejme, že sa tu o tom bavíme  švajčiarsky frank (CHF). SNB zodpovedá aj za správu devízových rezerv. Ich tvorba a aktívne hospodárenie s tam nahromadenými prostriedkami je zamerané na predchádzanie krízam a umožnenie prípadných zásahov, aby sa predišlo ich vzniku. Veľké rezervy majú výrazný vplyv na bezpečnostnú politiku a budovanie dôvery v túto menu. Ďalšou úlohou banky je poskytovanie platobných služieb, najmä bezhotovostných operácií medzi bankami pôsobiacimi vo Švajčiarsku. Prostredníctvom depozitných účtov SNB funguje švajčiarsky systém medzibankového zúčtovania (SIC), ktorý umožňuje ich realizáciu.

Banka je tiež zodpovedná za prijímanie platieb a obsluhu výdavkov švajčiarskej vlády. Táto práca zahŕňa okrem iného evidenciu dlhov a dlhopisov, úschovu cenných papierov a kompletný servis peňažného trhu spolu s menovými transakciami. Okrem toho samotné Švajčiarsko je veľmi aktívne v medzinárodnej spolupráci.

Orgány Bank of Switzerland

Thomas Jordan, prezident SNB

Vzhľadom na to, že SNB je akciová spoločnosť, jedným z jej rozhodovacích orgánov je valné zhromaždenie akcionárov. Bank of Switzerland má verejný mandát. Valné zhromaždenie nie je také vysoko postavené (z hľadiska rozhodovania) ako v prípade štandardných akciových spoločností.

Druhým orgánom v banke je Rada banky. Jeho úlohou je kontrolovať a dohliadať na výkon činnosti Švajčiarskej národnej banky. Jeho hlavným cieľom je priebežne monitorovať činnosť tohto subjektu. Skladá sa z 11 členov. Šesť členov vrátane prezidenta a viceprezidenta menuje Spolková rada. Zvyšných (piati) určuje zhromaždenie akcionárov. Rada Švajčiarskej banky pozostáva presne zo štyroch výborov: Audit, Risk, Kompenzácia a Nominácia. Majú zlepšiť prácu banky v každom segmente.

Tretím a posledným orgánom banky je Výkonná rada Švajčiarskej národnej banky. Za výkonnú moc SNB zodpovedá rada. Je zodpovedný za švajčiarsku menovú politiku. Okrem toho zohráva kľúčovú úlohu pri definovaní stratégie správy aktív, ktorá úzko súvisí so stabilitou finančného systému. Správna rada sa skladá z troch členov: prezidenta, viceprezidenta a člena. V súčasnosti je prezidentom SBN Thomas Jordan.