Rada pre cenné papiere a burzu Indie – strážca indického kapitálového trhu

India je jednou z najväčších ekonomík na svete. Zdravá demografia a stále nízky HDP na obyvateľa znamenajú, že v najbližších rokoch či dokonca desaťročiach môžeme v tejto krajine očakávať rýchly ekonomický rast. S bohatnutím populácie sa dá očakávať, že na finančný trh v Indii vstúpi viac kapitálu. Nemusí sa to nevyhnutne premietnuť do výrazného zvýšenia hodnoty indexu, ale určite si to bude vyžadovať bdelý dohľad zo strany trhových regulátorov. V Indii je najdôležitejším orgánom zodpovedným za dohľad nad kapitálovým trhom Indická rada pre cenné papiere a burzy (SEBI).

História SEBI sa začala písať 12. apríla 1988 na žiadosť indického parlamentu. Na začiatku to bol neštatutárny orgán. Situácia sa zmenila v roku 1992, keď bol ustanovený zákon The Securities and Exchange Board of India Act. Vtedy SEBI získala zákonnú právomoc regulovať a kontrolovať kapitálový trh v Indii. V dôsledku toho začal v Indii pôsobiť orgán, ktorý sa snažil chrániť investorov (vrátane retailových investorov) pred nekalými praktikami niektorých účastníkov finančného trhu. Pred SEBI bola organizácia regulujúca kapitálový trh CCI (Controller of Capital Issues), ktorá bola založená v roku 1947.

Sídlo indického regulátora je v Bombaji, presnejšie komplex Bandra Kurla. SEBI má tiež regionálne kancelárie v severnej, južnej, východnej a západnej Indii (Naí Dillí, Kalkata, Chennai a Ahmedabad). Okrem regionálnych kancelárií má SEBI aj miestne kancelárie v Guwahati, Bhubaneshwar, Patna, Kochi a Chandigarh.

Zodpovednosť SEBI

Ako už názov napovedá, SEBI je zodpovedná za správne fungovanie kapitálového trhu v Indii.

SEBI sa zameriava na reguláciu troch skupín zúčastňujúcich sa na kapitálovom trhu:

• emitenti cenných papierov;
• investorov;
• sprostredkovateľov pôsobiacich na kapitálovom trhu.

Funkcie, ktoré SEBI vykonáva, zahŕňajú:

• regulácia činnosti búrz;
• registrácia a regulácia činnosti maklérskych spoločností, transferových agentov, portfólio manažérov, investičných poradcov;
• registrácia a regulácia subjektov pôsobiacich ako fondy rizikového kapitálu, investičné fondy;
• bojovať proti nekalým trhovým praktikám (napr. zasvätené obchodovanie);
• registrácia a regulácia činnosti úverových agentúr a depozitárov;
• boj proti finančným podvodom;
• podpora vzdelávania investorov;
• upravujúce spôsob akvizícií kótovaných spoločností.

Okrem toho môže SEBI spravovať aj dokumenty (knihy, registre) verejnej obchodnej spoločnosti na účely vykonávania kontrol. Žiadosť o tieto dokumenty môže súvisieť s podozrením zamestnancov spoločnosti z používania dôverných informácií, prípadne z používania nekalých praktík spoločnosti.

Rada pre cenné papiere a burzu v Indii môže tiež pozastaviť obchodovanie s určitými cennými papiermi, ak to má chrániť investorov alebo ak to súvisí napríklad s vyšetrovaním.

Organizačná štruktúra

Organizáciu riadia členovia, ktorí sú:

• predseda nominovaný vládou Indie;
• Dvaja členovia z ministerstva financií;
• jeden člen z centrálnej banky Indie;
• Ďalších 5 členov nominuje indická vláda.

Súčasnou šéfkou SEBI je pani Madhabi Puri Buch, ktorá je v tejto úlohe od 2. marca 2022. Je prvou ženou, ktorá zastáva túto pozíciu v histórii SEBI. Zmenila pozíciu Ajaya Tuangu (ktorý slúži od roku 2017). Madhabi Puri bola členkou SEBI v rokoch 2017 – 2021. Predtým bola niekoľko rokov (2013 – 2017) generálnou riaditeľkou spoločnosti Agora Advisory (poradenská spoločnosť). Za zmienku tiež stojí, že 12 rokov pôsobila na vyšších manažérskych pozíciách v ICICI Bank.

Na uľahčenie práce má SEBI výbory, ktoré sa špecializujú na konkrétne činnosti supervízora. Medzi nimi možno spomenúť:

• Výbor na ochranu investorov;
• Poradný výbor pre akvizíciu;
• PMCA - Výbor pre primárny trh;
• výbor investičného fondu;
• Výbor pre sekuritizáciu a podnikové dlhopisy.

Vzorový projekt SEBI

SEBI si ako regulátor kapitálového trhu vynútila reformu spôsobu vysporiadania transakcií burza cenných papierov. Aj v roku 2001 prebiehalo vyrovnanie v rámci T + 5, čo znamenalo vyrovnanie transakcie do 5 dní od dátumu transakcie. Až po tomto dátume bolo možné vyberať prostriedky z predaja cenných papierov z maklérskeho účtu. Do dvoch rokov sa doba zúčtovania skrátila na T + 2. Pre porovnanie, v Poľsku došlo k zavedeniu T + 2 o 10 rokov neskôr, v roku 2014. Za zmienku stojí, že SEBI si vynútilo zavedenie ešte rýchlejšieho zúčtovania (T + 1), ktoré vstúpilo do platnosti koncom februára 2022.

Rada pre cenné papiere a burzu Indie: Finančné sankcie

V roku 2015 potom SEBI uložila rekordnú pokutu vo výške približne 7 269 croce alebo približne 72,69 miliardy rupií alebo približne 1 miliardu dolárov. Postihnutý bol PACL (Pearls Agrotech Corporation Limited). Pokuta predstavovala 3-ročný zisk podniku. Dôvodom uloženia pokuty bolo nezákonné vyberanie finančných prostriedkov developera od individuálnych investorov (schémy kolektívneho investovania). PACL porušila predpisy upravujúce predaj investičných produktov. SEBI zároveň nariadila spoločnosti PACL vrátiť investorom 7,5 miliardy dolárov zo získaných prostriedkov.