Európska centrálna banka (ECB) – zodpovedná za stabilitu eura

Európska centrálna banka (ECB) je centrálnou bankou jednotnej meny Európskej únie. Samozrejme, hovoríme o  euro (EUR). Táto inštitúcia je zodpovedná okrem iného aj za vydávanie jednotnej meny. Zodpovedá aj za ochranu svojej kúpnej sily, t. j. za udržiavanie stabilnej cenovej hladiny. Stojí za to sa na ňu bližšie pozrieť vzhľadom na to, že jej rozhodnutia majú výrazný vplyv nielen na kurz, ale aj na všeobecnú politiku peňažného obehu.

Na úvod je vhodné dodať, že ECB združuje a preberá niektoré úlohy centrálnych bánk z krajín ako: Rakúsko, Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Španielsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Taliansko, Slovinsko, Cyprus, Malta, Slovensko, Estónsko, Lotyšsko a Litva.

Nezabudnite si prečítať: Bank of England - strážca britskej libry

Stručná história ECB

Vznikla 1. júna 1998, keď vstúpila do platnosti nominácia na členov Výkonnej rady ECB. Len o pár mesiacov neskôr, 1. januára 1999, vznikla Hospodárska a menová únia, ktorá združila 11 krajín. Prvým prezidentom Európskej centrálnej banky bol Holanďan Wim Duisenberg – bývalý prezident Európskeho menového inštitútu a holandskej centrálnej banky.

Základy súčasnej ECB  bol EMI (Európsky menový inštitút). Táto inštitúcia bola spustená 1. januára 1994. Centrálne banky členských štátov boli  aj členmi Európskeho menového inštitútu. Rada EMI bola nezávislá, a preto nemohla byť ovplyvnená žiadnymi orgánmi, ktoré tvoria Spoločenstvo, v horšom prípade vládami a inštitúciami členských štátov.

Prípravné práce EMI pomohli založiť ECB a ovplyvnili následné prelomové udalosti, vrátane zavedenia eura ako účtovnej meny 1. januára 1999 a v hotovosti 1. januára 2002. Európsky menový inštitút podľa článku 117 Zmluvy o Európskom spoločenstve, bolo posilniť spoluprácu medzi centrálnymi národnými bankami Všetky tieto udalosti formovali súčasný vzhľad a organizačnú štruktúru ECB, ku ktorej sa čoskoro dostaneme.

Funkcie a úlohy ECB

Mario Draghi, súčasný prezident ECB

Hlavné ciele a úlohy ECB sú definované príslušnými nariadeniami. Hlavný cieľ Európskej centrálnej banky je stanovený v čl. 127 sek. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Stanovuje hlavné ciele, medzi ktoré patrí udržiavanie cenovej stability v eurozóne. Cenovou stabilitou rozumieme situáciu, keď je inflácia pod 2 %. Medzi sekundárne ciele ECB patrí: udržanie stabilného finančného systému, podpora bankového systému členských štátov a všeobecne chápaná podpora všeobecnej hospodárskej politiky v Spoločenstve. Vyššie uvedené ciele definujú konkrétne úlohy, ktoré spočívajú na pleciach ECB. Je tu niekoľko kľúčových problémov vrátane:

• podpora správneho fungovania platobných systémov,
• definovanie a vykonávanie menovej politiky eurozóny,
• správa devízových rezerv krajín eurozóny,
• riadenie menových operácií,
• právo povoľovať a schvaľovať vydávanie eurobankoviek,
• zhromažďovanie štatistických informácií od centrálnych bánk,
• určenie úrokovej sadzby pre úvery poskytnuté komerčným bankám,
• vplyv na peňažnú zásobu.

Organizácia Európskej centrálnej banky

• Rada guvernérov – hlavný rozhodovací orgán Eurosystému. Skladá sa zo šiestich členov Výkonnej rady a guvernérov centrálnych bánk Eurosystému. Okrem toho ho dopĺňa ďalších 19 členov. Sú to guvernéri centrálnych bánk krajín eurozóny. Stretnutia sa organizujú min. 10x do roka. Robia sa na nich menovopolitické rozhodnutia (vrátane napríklad správy rezerv)
• Generálna rada – hlavne poradná úloha. Zodpovedá aj za zostavovanie štatistík, zostavovanie výročných správ Európskej centrálnej banky a riadenie podmienok zamestnávania zamestnancov ECB. Je to orgán, ktorý je zodpovedný za riadne fungovanie inštitúcie. Je súčasťou ECB, ktorá spája krajiny, ktoré sú súčasťou Eurosystému, s krajinami, ktoré nie sú súčasťou eurozóny. Tvorí ju prezident ECB, viceprezident ECB spolu so všetkými guvernérmi národných centrálnych bánk krajín EÚ.
• Správna rada – pozostáva zo 6 osôb: prezidenta, viceprezidenta a 4 ďalších členov. Hlavným cieľom Výkonnej rady je vykonávať a presadzovať menovú politiku stanovenú Radou guvernérov. Sú volení na 8-ročné obdobie.